Pavol VI. nosí náprsenku židovského veľkňaza (vľavo), zriekol sa pápežskej tiary (symbolu pápežskej moci (uprostred)) a zapojil sa do falošného ekumenizmu, keď slobodne podal ruku schizmatickému vodcovi (vpravo).
Pavel VI. má na sobě náprsenku židovského velekněze (vlevo), vzdává se papežské tiáry (symbolu papežské moci (uprostřed)) a zapojuje se do falešného ekumenismu, když svobodně podává ruku schizmatickému vůdci (vpravo).
Papež Pavel v novém světě (1965)
Pavol VI.
Pavol VI. bol človek, ktorý sa vydával za hlavu Katolíckej Cirkvi od 21. júna 1963 do 6. augusta 1978. Bol človekom, ktorý promulgoval Druhý vatikánsky koncil a novú omšu. Už sme videli, že dôkazy naznačujú, že človek, ktorý predchádzal a povýšil Pavla VI., Ján XXIII., bol slobodomurár a evidentný heretik. Tiež sme videli, že dokumenty II. vatikánskeho koncilu obsahujú mnoho heréz a že nová omša, ktorú Pavol VI. nakoniec promulgoval, predstavovala liturgickú revolúciu.
Pavol VI. slávnostne ratifikoval všetkých 16 dokumentov II. vatikánskeho koncilu. Pre pravého pápeža Katolíckej Cirkvi nie je možné, aby slávnostne ratifikoval učenia, ktoré sú heretické. Ako neskôr v tejto knihe ukážeme vo väčšom detaile, skutočnosť, že Pavol VI. naozaj slávnostne ratifikoval heretické učenia II. vatikánskeho koncilu, dokazuje, že Pavol VI. nebol pravým pápežom, ale antipápežom.
Je dôležité mať na mysli, že Pavol VI. bol ten, kto dal svetu novú omšu, iné nové „sviatosti“ a heretické učenia II. vatikánskeho koncilu. Ak chodíte na novú omšu alebo prijímate učenia II. vatikánskeho koncilu, dôvera, ktorú máte, že tieto veci sú legitímne, je priamo spojená s dôverou, ktorú máte, že Pavol VI. bol pravým katolíckym pápežom.
Teraz odhalíme ohromujúce herézy Pavla VI. Ukážeme z jeho oficiálnych prejavov a spisov, že Pavol VI. bol totálny odpadlík, ktorý nebol ani len vzdialene katolíkom. Všetky oficiálne prejavy a spisy ľudí, ktorí sa vydávali za pápeža, sú obsiahnuté vo vatikánskych týždenných novinách, L’ Osservatore Romano. Vatikán znovu vytlačil vydania svojich novín od 4. apríla 1968 do súčasnosti. Z tých prejavov teraz dokážeme, že Pavol VI. nebol pravým pápežom kvôli nezvratným a nepopierateľným dôkazom, že bol totálnym heretikom a odpadlíkom.
Pavol VI., Generálna audiencia, 6. december 1972: „Existuje Boh? Kto je Boh? A aké poznanie o ňom môže mať človek? Aký vzťah s ním musí mať každý z nás? Odpovedať na každú z týchto otázok by nás viedlo k nekonečným a zložitým diskusiám…“
Tieto otázky nás nevedú k nekonečným a zložitým diskusiám. Existuje Boh? Áno. Kto je Boh? Svätá Trojica. Aké poznanie o ňom môže mať človek? Katolícku vieru. Aký vzťah s ním musí mať každý z nás? Patriť do Cirkvi, ktorú ustanovil. Pavol VI. vyhlasuje, že tieto sú nekonečné a zložité otázky. Žiaden katolík by netvrdil taký nezmysel, ktorý vysmieva a robí nezmyselnou katolícku vieru a pravého Boha.
Pavol VI., Generálna audiencia, 27. jún 1973: „…všetko sa musí meniť, všetko musí napredovať. Evolúcia sa zdá byť zákonom, ktorý prináša oslobodenie. Musí tu byť značne veľa toho, čo je pravdivé a dobré v tomto zmýšľaní…“
Tu Pavol VI. explicitne vyhlasuje a schvaľuje modernistické rúhanie, že všetko je v stave evolúcie. Jeho heréza bola explicitne odsúdená pápežom Piom X.
Pápež Pius X., Pascendi (# 26), 8. september 1907, vysvetľujúc doktrínu modernistov: „Zákonom evolúcie podlieha všetko – dogma, Cirkev, uctievanie, knihy, ktoré si ctíme ako posvätné, dokonca aj samotná viera…“
PAVOL VI. O NEKRESŤANSKÝCH NÁBOŽENSTVÁCH
Katolícka Cirkev učí, že všetky nekatolícke náboženstvá sú falošné. Jestvuje iba jedna pravá Cirkev, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený. Toto je katolícka dogma.
Pápež sv. Gregor Veľký, 590-604: „Svätá všeobecná Cirkev učí, že nie je možné skutočne uctievať Boha s výnimkou v nej, a tvrdí, že všetci, čo sú mimo nej, nebudú spasení.“
Všetky ďalšie náboženstvá patria diablovi. Toto je učenie Ježiša Krista, Katolíckej Cirkvi a Svätého Písma. Pozrite si 1. list Korinťanom 10:20 a Knihu žalmov 96:5. Každý, kto preukazuje úctu k nekresťanským náboženstvám alebo ich pokladá za dobré alebo zasluhujúce si úctu, zapiera Ježiša Krista a je odpadlík.
Pavol VI., Generálna audiencia, 8. november 1972: „Ekumenizmus sa začal týmto spôsobom; ako úcta k nekresťanským náboženstvám…“
Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 2), 6. január 1928: „…ten nesprávny názor, ktorý považuje všetky náboženstvá za viac-menej dobré a chvályhodné… Nielenže sú tí, čo tento názor zastávajú, v omyle a oklamaní, ale tiež prekrúcajú ideu pravého náboženstva, odmietajú ho…“
Tuná je viac toho, čo si Pavol VI. myslel o nekresťanských náboženstvách diabla:
Pavol VI., Príhovor, 22. september 1973: „…ušľachtilých nekresťanských náboženstiev…“
Toto je odpadlíctvo – totálne odmietnutie Ježiša Krista.
Pavol VI., Generálna audiencia, 12. január 1972: „…obraz vyvádzajúci z miery sa nám otvára pred očami: ten náboženstiev, náboženstiev vymyslených človekom; pokusov, ktoré sú niekedy extrémne odvážne a ušľachtilé…“
Tu Pavol VI. hovorí, že náboženstvá vymyslené človekom sú niekedy extrémne ušľachtilé! Toto je odpadlíctvo – odmietnutie Ježiša Krista a katolíckej viery.
Pavol VI., Posolstvo, 6. december 1977: „…nekresťanské náboženstvá, ku ktorým má Cirkev úctu a ktoré si váži…“
Hovorí, že si váži falošné náboženstvá.
Pavol VI., Posolstvo, 24. november 1969: „…prekonať rozdelenia rozvíjaním vzájomnej úcty medzi rozličnými náboženskými vyznaniami.“
Pavol VI., Prejav, 3. december 1970: „Pozdravujeme s úctou predstaviteľov všetkých iných náboženstiev, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou.“
Pavol VI., Generálna audiencia, 6. júl 1977: „Vítame s úprimnou úctou japonskú delegáciu náboženstva konko-kyo.“
Vo svojom príhovore 22. augusta 1969 Pavol VI. chválil hinduistu Gándího a vyhlásil, že bol: „Vždy si vedomý Božej prítomnosti…“
Hinduisti sú pohania a modlári, ktorí uctievajú mnohých rozličných bohov. Že Pavol VI. chválil nechválne známeho hinduistu Gándího ako „vždy si vedomého Božej prítomnosti“, opäť ukazuje, že Pavol VI. bol totálny náboženský indiferentista. Pavol VI. tiež oficiálne chválil falošné náboženstvo hinduizmus v oficiálnom dokumente II. vatikánskeho koncilu Nostra aetate #2 (o nekresťanských náboženstvách), ako sme citovali v sekcii o II. vatikánskom koncile.
Pavol VI., Apoštolská exhortácia, 8. december 1975: „Cirkev má v úcte a váži si tieto nekresťanské náboženstvá…“
Znovu si všimnite, že Pavol VI. si váži falošné náboženstvá; toto je satanské.
Pavol VI., Príhovor, 24. august 1974: „Náboženské a kultúrne rozdiely v Indii, ako sme povedali, sú ctené a vážené… Sme potešení, že vidíme, že je praktikovaná táto vzájomná úcta a vážnosť…“
Pavol VI. hovorí, že náboženské rozdiely v Indii sú ctené a že je potešený, že toto vidí. Toto znamená, že si ctí uctievanie falošných bohov.
Pavol VI., Príhovor k synode biskupov, 2. september 1974: „Podobne nemôžeme opomenúť zmienkou o nekresťanských náboženstvách. Tieto v skutočnosti už viac nesmú byť pokladané za rivalov alebo prekážky evanjelizácie…“
Tuná Pavol VI. neohrozene vyzrádza, že hlása nové evanjelium. Nekresťanské náboženstvá, hovorí nám, už viac pre nás nie sú prekážkou evanjelizácie. Toto je antikristovské náboženstvo odpadlíctva.
Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 13), 15. august 1832: „Mali by zvážiť svedectvo samotného Krista, že ‘tí, ktorí nie sú s Kristom, sú proti nemu,’ (Lk 11:23) a že nešťastne rozhadzujú tí, ktorí s ním nezhromažďujú. Preto ‘bezpochyby naveky zahynú, ak si neuchovajú katolícku vieru celú a neporušenú’ (Atanázovské vyznanie viery).“
Pavol VI., Príhovor k Dalajlámovi, 30. september 1973: „Sme šťastní, že dnes vítame Vašu Svätosť… Prichádzate k nám z Ázie, kolísky starovekých náboženstiev a ľudských tradícií, ktorých sa právom drží v hlbokej venerácii.“
Pavol VI. nám hovorí, že je správne držať sa falošných náboženstiev, ktoré uctievajú falošných bohov v „hlbokej venerácii“! Toto môže byť najhoršia heréza, akú Pavol VI. vyriekol.
Pavol VI., Prejav, August 1969: „…Uganda obsahuje líšiace sa viery, ktoré rešpektujú a vážia si jedna druhú.“
Pravé náboženstvo si váži falošné náboženstvá? Nie, toto je opäť nehanebne heretické.
Pavol VI., Príhovor k pohanským šintoistickým kňazom, 3. marec 1976: „Poznáme vychýrenosť vášho chrámu a múdrosť, ktorá je vyjadrená tak jasne obrazmi obsiahnutými v ňom.“
Toto je jeden z najhorších, najodhaľujúcejších a najheretickejších výrokov, aké kedy Pavol VI. vyriekol. Chváli múdrosť obsiahnutú v obrazoch v pohanskom šintoistickom chráme; inými slovami, chváli modly šintoistov!
PAVOL VI. O BUDHIZME
Budhizmus je falošné pohanské náboženstvo Východu, ktoré učí viere v reinkarnáciu a karmu. Budhisti zastávajú, že život nie je hodný toho, aby sa žil, a že každá forma vedomej existencie je zlo. Budhisti uctievajú rôznych falošných bohov. Budhizmus je modlárske a falošné náboženstvo diabla. Tuná je to, čo si Pavol VI. myslel o budhizme:
Pavol VI., Generálna audiencia pre japonských budhistov, 5. september 1973: „Je pre nás veľkým potešením uvítať členov Európskeho zájazdu japonských budhistov, ctených stúpencov sótú-šú frakcie budhizmu… Na Druhom vatikánskom koncile Katolícka Cirkev vyzvala svojich synov a dcéry študovať a ohodnotiť náboženské tradície ľudstva a ‘naučiť sa úprimným a trpezlivým dialógom, aké bohatstvá udelil štedrý Boh národom’ (Ad gentes, 11). (…) Budhizmus je jedným z bohatstiev Ázie…“
Podľa Pavla VI. je falošné, pohanské a modlárske náboženstvo budhizmus jedným z „bohatstiev“ Ázie!
Pavol VI., Generálna audiencia pre Zájazd japonskej budhistickej misie, 24. október 1973: „Opäť je to naším potešením privítať význačnú skupinu Zájazdu japonskej budhistickej misie. Sme šťastní znovuzopakovať úctu, ktorú máme k vašej krajine, k vašim ušľachtilým tradíciam…“
Pavol VI., Príhovor k tibetskému budhistickému duchovnému vodcovi, 17. január 1975: „Druhý vatikánsky koncil vyjadril úprimný obdiv k budhizmu v jeho rôznych formách… Vašej Svätosti a všetkým vašim veriacim prajeme hojnosť blahobytu a pokoja.“
Všimnite si jeho modlárstvo a odpadlíctvo v obdivovaní nielen budhistov, ale aj falošného náboženstva budhizmu.
Pavol VI., Príhovor k budhistom, 5. jún 1972: „Je to s veľkou srdečnosťou a vážnosťou, že zdravíme tak význačnú skupinu budhistických vodcov z Thajska. (…) Máme hlbokú úctu k… vašim cenným tradíciám.“
Pavol VI. skupine budhistických vodcov, 15. jún 1977: „Význačnej skupine budhistických vodcov z Japonska želáme vrelé uvítanie. Druhý vatikánsky koncil vyhlásil, že Katolícka Cirkev hľadí s úprimnou úctou na váš spôsob života… Pri tejto príležitosti sme šťastní spomenúť si na slová sv. Jána: ‘Svet so všetkým, po čom túži, sa chýli ku koncu; ale každý, kto plní Božiu vôľu, zostáva naveky.’“
Najskôr hovorí, že Katolícka Cirkev hľadí s úprimnou úctou na budhistický spôsob života. Toto je heréza. Potom hovorí, že pri tejto príležitosti si musí pripomenúť slová sv. Jána: ktokoľvek, kto plní Božiu vôľu, zostáva naveky. Jeho posolstvo je jasné; že budhisti budú žiť naveky; to jest budú spasení. Toto je totálne heretické.
Pavol VI., Príhovor k budhistickému patriarchovi Laosu, 8. jún 1973: „…budhizmu… Katolícka Cirkev uvažuje nad jeho duchovnými bohatstvami s vážnosťou a úctou… a praje si spolupracovať s vami ako so zbožnými ľuďmi, aby privodila skutočný pokoj a spásu človeka.“
Pavol VI. hovorí, že Katolícka Cirkev uvažuje s úctou nad duchovnými bohatstvami falošného náboženstva budhizmu. Potom hovorí, že chce spolupracovať s budhistickým patriarchom, aby privodil spásu človeka! Toto je kacírstvo a odpadlíctvo.
PAVOL VI. O ISLAME
Islam je falošné náboženstvo, ktoré popiera Božstvo Krista a odmieta Najsvätejšiu Trojicu. Okrem odmietania pravého Boha islam dovoľuje mnohoženstvo až do štyroch žien a jeho stúpenci (moslimovia) šíria toto falošné náboženstvo so zápalom nemajúcim rovného u iných. Islam je najzločinnejšie protikresťanské hlavné falošné náboženstvo vo svete. Konvertovať na kresťanstvo v mnohých islamských krajinách znamená smrť. Propagácia pravej viery je moslimami prísne zakázaná. Islamská spoločnosť je jednou z najhorších vecí v ľudských dejinách. Tuná je to, čo si Pavol VI. myslel o tomto falošnom náboženstve, ktoré odmieta Krista a Trojicu:
Pavol VI., Prejav, 9. september 1972: „Tiež by sme chceli, aby ste vedeli, že Cirkev uznáva bohatstvá islamskej viery – viery, ktorá nás spája s jedným Bohom.“
Pavol VI. hovorí o „bohatstvách“ islamskej viery, „viery“, ktorá odmieta Ježiša Krista a Trojicu. Hovorí, že táto „viera“ nás spája s jedným Bohom. Toto je odpadlíctvo.
Pavol VI., Prejav, 18. september 1969: „‘…moslimovia… spolu s nami zbožňujú jedného a milosrdného Boha, ktorý bude súdiť ľudstvo v posledný deň.’“
Moslimovia neuctievajú jedného pravého Boha, Svätú Trojicu, spolu s katolíkmi, ako sme prebrali v sekcii o herézach II. vatikánskeho koncilu. Tvrdiť, že moslimovia naozaj uctievajú toho istého Boha ako katolíci, je herézou. A moslimovia rozhodne neuctievajú Boha, ktorý bude súdiť ľudstvo v posledný deň, Ježiša Krista.
Pavol VI., Príhovor k moslimskému veľvyslancovi, 4. jún 1976: „…marokským moslimom… našim bratom vo viere v jedného Boha. Budete vždy veľmi vítaní a nájdete tu úctu a pochopenie.“
Hovorí, že moslimovia sú bratia vo viere. Toto je odpadlíctvo. Potom hovorí, že moslimovia vždy nájdu úctu vo Vatikáne.
Pavol VI., Prejav, 2. december 1977: „…‘moslimovia (ktorí) vyznávajú, že sa držia viery Abraháma, a spolu s nami uctievajú jedného milosrdného Boha, sudcu ľudstva v posledný deň, ako slávnostne vyhlásil Druhý vatikánsky koncil.’“
Pavol VI., Prejav, August 1969: „…Našej živej túžbe vo vašich osobách pozdraviť úžasné moslimské komunity rozšírené naprieč Afrikou? Takto nám umožňujete preukázať tu Našu veľkú úctu k viere, ktorú vyznávate… Pri pripomínaní si katolíckych a anglikánskych mučeníkov si radi spomíname aj na všetkých tých vyznávačov moslimskej viery, ktorí boli prví, čo utrpeli smrť…“
Spomína svoju veľkú úctu k falošnej viere islamu a pripomína si moslimov, ktorí svedčili o tomto falošnom náboženstve smrťou. Toto je totálne odpadlíctvo.
Pavol VI., Prejav k Anjel Pána, 3. august 1969: „Dvadsiati dvaja mučeníci boli uznaní, ale bolo ich tam omnoho viac, a nie iba katolíkov. Boli tam aj anglikáni a niektorí mohamedáni.“
Toto je pravdepodobne najškandalóznejšie vyjadrenie, aké sme kedy videli, pokiaľ ide o herézu, že jestvujú nekatolícki mučeníci. Pavol VI. hovorí, že moslimovia (ktorí ani len neveria v Krista alebo Trojicu) sú mučeníkmi, dodatočne k anglikánom. Toto je naozaj ohromujúce a totálne heretické.
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, 1441, ex cathedra: „…nikto nemôže byť spasený, bez ohľadu na to, koľko daroval v milodaroch, a dokonca aj keby vylial krv pre meno Krista, pokiaľ nezostal v náručí a jednote Katolíckej Cirkvi.“
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Dogmatické Atanázovské krédo, 1439: „Ktokoľvek, kto chce byť spasený, predovšetkým je nevyhnutné, aby sa držal katolíckej viery; ak si osoba túto vieru neudrží celú a nepoškvrnenú, bezpochyby naveky zahynie.“
PAVOL VI. O NÁBOŽENSKEJ SLOBODE
Pavol VI., Príhovor, 9. júl 1969: „Ona [Cirkev] tiež počas jej dlhej histórie potvrdila, za cenu útlaku a prenasledovania, slobodu pre každého vyznávať svoje vlastné náboženstvo. Nikto, Ona hovorí, nemá byť potláčaný v konaní, nikto nemá byť nútený konať spôsobom protichodným k jeho vlastným presvedčeniam… Ako sme povedali, koncil vyžadoval pravú a verejnú náboženskú slobodu…“
Toto je totálne nepravdivé a heretické. Katolícka Cirkev počas jej dlhej histórie potvrdila, za cenu útlaku a prenasledovania, že náboženstvo Ježiša Krista je jediné, ktoré je pravdivé; a že Kristus je skutočne Bohom a skutočne človekom. Pavol VI. by nás avšak prijmäl veriť, že mučeníci boli hrozne mučení nie pre ich vyznávanie viery v Krista, ale preto, aby mali všetci slobodu vyznávať svoje rôzne falošné náboženstvá! Toto je zarážajúco kacírske prekrútenie pravdy!
Pavol VI., Posolstvo, 10. december 1973: „…opakované porušovania posvätného práva na náboženskú slobodu v jej rozličných aspektoch a absencia medzinárodnej dohody podporujúcej toto právo…“
Pavol VI., List, 25. júl 1975: „…Svätá stolica sa raduje, že vidí konkrétne zdôrazňované právo na náboženskú slobodu.“
Znovu, v sekcii o II. vatikánskom koncile sme ukázali, že doktrína o náboženskej slobode, ktorá bola obhajovaná Pavlom VI., bola v skutočnosti odsúdená katolíckymi pápežmi.
PAVOL VI. O „PRAVOSLÁVNYCH“
Tu vidíme Pavla VI. jasne slobodomurársky podávajúceho ruku východnému schizmatickému patriarchovi Konštantínopola, Athenegorovi, 5. januára 1964. Dvaja tiež obojstranne odvolali vzájomné exkomunikácie r. 1054. Preklad: toto znamená, že Pavol VI. uvažoval, že východní „pravoslávni“ už viac nie sú exkomunikovaní, napriek tomu, že popierajú pápežstvo. Preto podľa neho pápežstvo nie je dogmou záväznou pod trestom exkomunikácie.
Východní pravoslávni sú schizmatici, ktorí odmietajú pápežskú neomylnosť a posledných 13. všeobecných koncilov Katolíckej Cirkvi. Odmietajú, že Duch Svätý vychádza z Druhej Osoby Trojice; povoľujú rozvod a znovuzosobášenie; a mnohí z nich odmietajú nepoškvrnené počatie. Tuná je to, čo si Pavol VI. myslel o týchto schizmatikoch:
Pavol VI., Prejav, 19. apríl 1970, hovoriac o zosnulom schizmatickom patriarchovi Moskvy: „Do samého konca si bol vedomý a starostlivý o svoje veľké [duchovné] úradovanie.“
Hovorí, že vodcovstvo v schizmatickej cirkvi je veľké úradovanie.
Pavol VI., Príhovor, 24. január 1972: „…pozdravila medzi nami eminentného predstaviteľa ctihodnej pravoslávnej cirkvi… muža veľkej zbožnosti…“ [40]
Pavol VI., Prejav, 23. január 1972: „…veľkého, ctihodného a excelentného pravoslávneho patriarchu…“
Pavol VI., Príhovor schizmatickej delegácii, 27. jún 1977: „Potom, o desať rokov neskôr, sme navštívili vašu svätú cirkev…“ [42]
Pavol VI., Generálna audiencia, 20. január 1971: „…ctihodné východné pravoslávne cirkvi…“
Hovorí, že schizmatické cirkvi sú ctihodné.
Pavol VI., hovoriac o smrti schizmatického patriarchu Athenegora, 9. júl 1972: „…porúčame vám tohto veľkého muža, muža ctihodnej cirkvi…“
Pavol VI., Príhovor, 25. máj 1968: „…ctihodnej pravoslávnej cirkvi Bulharska.“
Pavol VI., Spoločná deklarácia s patriarchom sýrskej schizmatickej sekty, 27 október 1971: „Toto by malo byť urobené s láskou, s otvorenosťou pobádaniam Ducha Svätého a so vzájomnou úctou k tomu druhému a toho druhého cirkvi.“
Takže Pavol VI. má úctu k odmietnutiu pápežstva a pápežskej neomylnosti.
Pavol VI., Telegram k voľbe nového schizmatického patriarchu Konštantínopola, júl 1972: „V okamihu, keď prevezmete ťažké starosti v službe Cirkvi Kristovej.“
Toto znamená, že schizmatická cirkev je Cirkev Kristova.
Pavol VI., Príhovor, 14. december 1976: „…veľmi drahí bratia poslaní ctihodnou cirkvou Konštantínopola… uskutočnili sme slávnostný a posvätný cirkevný čin odvolania starodávnych exkomunikácií, čin, s ktorým sme chceli navždy odstrániť spomienky na tieto udalosti z pamäte a srdca Cirkvi…“
Schizmatickí „pravoslávni“ sú prekliati Katolíckou Cirkvou za popieranie pápežstva a neakceptovanie dogiem katolíckej viery. Ale Pavol VI. slávnostne odvolal tieto exkomunikácie proti nim, ako sme spomenuli vyššie. Ako vyjadrenie vyššie tento príhovor Pavla VI. znamená, že sa pokúsil zvrhnúť pápežstvo ako dogmu, ktorej sa musí veriť pod trestom prekliatia a odsúdenia.
Pavol VI., List, 7. marec 1971, vo veci smrti dvoch schizmatických patriarchov: „…pohnutí smrťou Jeho Svätosti patriarchu Kyrillosa VI. vyjadrujeme náš úprimný súcit s uistením o našich modlitbách za večný odpočinok vášho milovaného pastiera a za Božie utešujúce požehnanie na celú Koptskú pravoslávnu cirkev.“
Všimnite si dve veci: Po prvé, Pavol VI. hovorí, že sa bude modliť za dušu zosnulého schizmatika naznačujúc, že nekatolícky patriarcha môže byť spasený, čož je heretické. Po druhé, volá po Božom utešujúcom požehnaní na celú Koptskú pravoslávnu cirkev. Čo tak to, že jestvuje iba jedna pravá Cirkev a že Koptská pravoslávna cirkev nie je jej súčasťou? Čo tak Božia milosť obrátenia pre koptských pravoslávnych k pravej Cirkvi? Vyjadrenie Pavla VI. opäť ukazuje, že považoval heretické sekty za pravé cirkvi a katolícku vieru za bezvýznamnú.
Pápež Gregor XVI., 27. máj 1832: „Nenechaj sa zviesť, brat môj; ak niekto nasleduje schizmatika, nezíska dedičstvo kráľovstva Božieho.“
Pavol VI., List schizmatikovi, november 1976: „…prvá panpravoslávna konferencia v rámci prípravy na Veľký svätý koncil pravoslávnych cirkví začína svoju prácu… k najlepšej službe ctihodnej pravoslávnej cirkvi.“
Schizmatický koncil nazýva „svätým“ a schizmatickú cirkev „ctihodnou“. Pavol VI. bol schizmatik.
Pavol VI., Generálna audiencia, 24. január 1973: „…náš brat ctenej pamäti, ekumenický patriarcha Konštantínopola…“
Pavol VI., Posolstvo týkajúce sa zosnuého ruského schizmatika, 7. apríl 1972: „…Vašej Eminencii a Svätej synode Gruzínskej pravoslávnej cirkvi vyjadrujeme našu úprimnú sústrasť s uistením o našich modlitbách za večný odpočinok vášho pastiera…“
Pavol VI., Posolstvo, 23. máj 1968, schizmatickému patriarchovi Moskvy: „…Svätosť, pri príležitosti osláv päťdesiateho výročia dňa, kedy synoda celej pravoslávnej cirkvi Ruska znovuzriadila Patriarchálny stolec Moskvy… sme delegovali, že sa zúčastníme slávnostných slávností, ktoré sa uskutočnia vo vašom patriarchálnom meste našich veľmi drahých bratov v episkopáte…“
Schizmatického patriarchu nazýva „Svätosť“ a oslavuje päťdesiate výročie schizmatickej cirkvi.
Pavol VI., Prejav schizmatikovi, 1. júl 1978: „Prijímame vás s náklonnosťou a úctou.“
Pavol VI., Generálna audiencia, 30. november 1977: „Radostne vás pozdravujeme, milovaní bratia, čo tu zastupujete Vašu Svätosť patriarchu Pimena a Ruskú pravoslávnu cirkev… všetka naša úcta a bratská láska Jeho Svätosti patriarchovi Pimenovi, jeho duchovenstvu i celému ľudu veriacich.“
Pavol VI. ďalej v liste o schizmatikovi Athenegorovi (júl 1972) vravel: „…modlíme sa, aby ho Pán prijal do svojho nebeského kráľovstva…“
Pavol VI., Spoločné vyhlásenie so schizmatickým „pápežom“ Šenudom III., 30. máj 1973: „Pavol VI., biskup Ríma a pápež Katolíckej Cirkvi, a Šenuda III., pápež Alexandrie a patriarcha Stolca sv. Marka… V mene tejto lásky odmietame všetky formy prozelytizmu… Nech skončí, kde by mohol existovať…“
Toto je všetko, čo človek ozaj potrebuje vidieť, aby vedel, že Pavol VI. bol schizmatik a nie katolík. Urobí spoločné vyhlásenie so schizmatickým „pápežom“. Tohto schizmatika uzná za držiteľa Stolca sv. Marka. Toto je rúhanie proti pápežstvu, keďže tento schizmatik nezastáva vôbec žiadnu právomoc. Odmieta všetky formy prozelytizmu – to jest snaženie sa obrátiť schizmatikov – a hovorí „nech skončí, kde by mohol existovať“! Pavol VI. bol formálnym heretikom a schizmatikom.
PAVOL VI. O INÝCH PROTESTANTSKÝCH SEKTÁCH
Protestantizmus začal s nemeckým kňazom Martinom Lutherom, ktorý opustil Katolícku Cirkev a odštartoval protestantskú revolúciu v r. 1517. Luther poprel slobodnú vôľu, pápežstvo, modlenie sa k svätým, očistec, Tradíciu, transubstanciáciu a svätú obetu omše. Luther nahradil omšu pamätnou „bohoslužbou“ k pripomenutiu Poslednej večery. Všetky sviatosti okrem krstu a Svätej Eucharistie boli odmietnuté. Luther zastával, že po páde Adama človek nemôže urobiť žiadne dobré skutky. Väčšina protestantov sa drží rovnakých presvedčení ako Luther, ale všetci z nich odmietajú početné katolícke dogmy. Tuná je to, čo si Pavol VI. myslel o týchto heretikoch a schizmatikoch:
Pavol VI., Príhovor na Anjel Pána, 17. január 1971: „Od polemickému odporu voči rôznym kresťanským denomináciam sme prešli k vzájomnej úcte…“
Tu Pavol VI. vyzrádza, že agenda II. vatikánskeho koncilu, pokiaľ ide o protestantské sekty, prešla od polemického odporu – inými slovami, odporu k ich falošným náukam – k postoju akceptácie a vzájomnej úcty k ich falošnému náboženstvu.
Pavol VI., Príhovor k predstaviteľom nekatolíckych cirkví v Ženeve, jún 1969: „Duch, ktorý nás oživuje… Tento duch predpisuje ako prvotný základ každého plodného kontaktu medzi odlišnými vyznaniami, aby každý verne vyznával svoju vieru.“
Pavol VI. hovorí, že protestanti by sa nemali stať katolíkmi, ale zostať vernými svojim vlastným sektám.
Pavol VI., Homília, 25. január 1973: „…vyjadriť v Kristovi úctivú a láskyplnú pozornosť kresťanom iných denominácii sídliacich v tomto meste a uistiť ich o našej úcte…“
Toto je neuveriteľná homília. V nej uisťuje kacírov iných denominácii o svojej úcte. Uvážte, že Pavol VI. ani len osobne nepoznal všetkých ľudí, ku ktorým mal úctu. Nič o nich nevedel okrem toho, že patria do jednej z týchto siekt, a na základe tohto ich uistil o svojej úcte!
Pavol VI., List, 6. august 1973, Svetovej rade cirkví: „Svetová rada cirkví bola vytvorená, aby Božou milosťou slúžila cirkvám a cirkevným komunitám v ich snahách obnoviť a všetkým ukázať to dokonalé spoločenstvo vo viere a láske, ktoré je darom Krista svojej Cirkvi.“
Pavol VI. hovorí, že Svetová rada cirkví bola vytvorená, aby obnovovala a všetkým ukazovala to dokonalé spoločenstvo vo viere a láske, ktoré je darom Krista svojej Cirkvi. Všimnite si zarážajúcu implikáciu tohto vyjadrenia. Dokonalé spoločenstvo vo viere a láske, ktoré je darom Krista svojej Cirkvi, je organizácia Katolíckej Cirkvi, všeobecná Cirkev založená Kristom. Ale Pavol VI. hovorí, že toto je preukázané Svetovou radou cirkví! Katolícku Cirkev nahradil Svetovou radou cirkví. Svetová rada cirkví je organizácia vytvorená z mnohých odlišných siekt a denominácii. Tradičný komentátor by ju správne označil za skupinu komunistického predvoja určenú na odfarbenie a zliberalizovanie „kresťanských“ cirkví sveta. No nepochybne to je veľmi heretická ekumenická organizácia utvorená rôznymi človekom vymyslenými náboženstvami.
Pavol VI., Prejav, 12. december 1968: „..naši synovia majú priateľské vzťahy so svojimi kresťanskými bratmi, luteránskymi evanjelikmi…“
Pápež Pius IV., Vyznanie viery, Tridentský koncil, ex cathedra: „Túto pravú katolícku vieru, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený… teraz zo slobodnej vôle vyznávam a opravdivo sa jej držím…“
Pavol VI., Príhovor, 28. apríl 1977: „…vzťahy medzi Katolíckou Cirkvou a anglikánskym spoločenstvom… tieto slová nádeje, ‘anglikánske spoločenstvo zjednotené, nie pohltené,’ už viac nie sú iba snom.“
Toto znamená, že Pavol VI. sa chce zjednotiť s anglikánskou sektou bez toho, aby ju pohltil; to jest bez toho, aby ju obrátil.
Pavol VI., Prejav, 2. august 1969: „Želali sme si stretnúť anglikánsku cirkev, ktorá v tejto krajine prekvitá. Chceli sme vzdať poctu tým synom, na ktorých je najpyšnejšia, tým, ktorí – spolu s našimi vlastným katolíckymi mučeníkmi – vydali veľkorysé svedectvo svojich životov Evanjeliu…“
Pavol VI., hovoriac o smrti protestanta Martina Luthera Kinga, Jr., 7. apríl 1968: „…všetci budeme zdieľať nádeje, ktoré v nás vzbudzuje jeho mučeníctvo.“
Pápež Gregor XVI., Summo Iugiter Studio (# 2), 27. máj 1832: „Nakoniec sa niektorí z týchto pomýlených ľudí pokúšajú presvedčiť seba i iných, že ľudia nie sú spasení iba v katolíckom náboženstve, ale že dokonca aj heretici by mohli získať večný život.“
PAVOL VI. O ANTIKONCEPCII
Pavol VI. uprednostňoval antikoncepciu.
Pavol VI., Prejav, 16. november 1970: „…toto bude, okrem iných účinkov, nepochybne nadŕžať rozumnému regulovaniu pôrodnosti pármi…“
Pavol VI., Príhovor, 24. august 1969: „…sloboda manžela a manželky a im nezakazuje morálne a rozumné obmedzovanie pôrodnosti…“
Pavol VI., Humanae vitae (#16), 25. júl 1968: „Nedá sa poprieť, že manželia sa v oboch prípadoch so vzájomným a pevným súhlasom z prijateľných dôvodov chcú vyhnúť potomstvu a mať za isté, že žiaden nebude splodený.“
Pavol VI. hovorí v Humanae vitae, že páry sú celkom slobodné mať nula detí, ak chcú.
PAVOL VI. O ORGANIZÁCII SPOJENÝCH NÁRODOV
Organizácia Spojených národov je zlá organizácia, ktorá presadzuje antikoncepciu a potraty a ktorá má vyhliadky zmocniť sa kontroly nad rozhodovaním za každú krajinu na tejto planéte. Bývalý generálny tajomník OSN, U Thant, chválil komunistu Lenina ako muža, ktorého „ideály sa odrazili v Charte Organizácie Spojených národov.“ Tuná je to, čo si Pavol VI. myslel o OSN:
Pavol VI., Príhovor, 5. február 1972: „…máme vieru v OSN.“
Pavol VI., Posolstvo, 26. apríl 1968: „…kiež by sa všetci ľudia srdca pokojne spojili, aby boli princípy Organizácie Spojených národov nielen prehlasované, ale aj uplatňované, a aby ich Ústava Spojených štátov nielen promulgovala, ale aby ich verejné autority aj aplikovali…“
Pavol VI., Príhovor generálnemu tajomníkovi OSN, 9. júl 1977: „Chceme počúvať hlas povereného predstaviteľa Organizácie Spojených národov… všetko toto len zdôrazňuje blahodarnú a nenahraditeľnú úlohu Organizácie Spojených národov…“
Pavol VI., Posolstvo OSN, 4. október 1970: „Dnes chceme ešte raz zopakovať slová, ktoré sme mali česť vysloviť 4. októbra 1965 z tribúny vašeho zhromaždenia: ‘Táto organizácia predstavuje cestu, ktorá sa musí zvoliť pre modernú civilizáciu a svetový pokoj… Kde inde by si okrem toho mohli tieto vlády a národy lepšie nájsť most, ktorý ich spojí, a stôl, okolo ktorého sa môžu zhromaždiť, a tribunál, kde hájiť vec spravodlivosti a mieru? … kto lepší ako Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry bude schopný prevziať výzvu nastolenú celému ľudstvu? (…) Jestvuje tu v účinnosti spoločné dobro človeka a je to na vašej organizácii, kvôli jej oddanosti všeobecnosti, ktorá je jej dôvodom, aby existovala, presadzovať ho neúnavne.“
Po prvé, Pavol VI. hovorí, že OSN je cestou, ktorá sa má zvoliť. Hovorí, že OSN, nie Katolícka Cirkev, je najlepším prostriedkom pre vec spravodlivosti a mieru pre svet. Po druhé, hovorí, že OSN je všeobecné (to jest katolícke) zoskupenie pre ľudstvo! Cirkev nahrádza Organizáciou Spojených národov.
PAVOL VI. PRESADZUJÚCI NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK
Pavol VI., Posolstvo prezidentovi konferencie OSN, máj 1976: „…tohto nového medzinárodného ekonomického poriadku, ktorý sa musí neprestajne vybudovávať.“
Pavol VI., Posolstvo, 8. september 1977: „Dôraz je dnes legitímne kladený na nevyhnutnosť budovania nového svetového poriadku…“
Pavol VI., Posolstvo Organizácii Spojených národov, 24. máj 1978: „…sme si vedomý, že cesta, ktorá musí viesť k príchodu nového medzinárodného poriadku… nemôže byť vždy v žiadnom prípade taká krátka, akú by sme ju chceli mať. (…) Odzbrojenie, nový svetový poriadok a rozvoj sú troma povinnosťami, ktoré sú neoddeliteľne spolu zviazané…“
PAVOL VI. O UCTIEVANÍ ČLOVEKA
Pavol VI., Príhovor, 7. február 1971: „Teda všetka česť človeku!“
Pavol VI., Príhovor, 1. august 1969: „…nenechajte sa odradiť prekážkami a ťažkosťami, ktoré sa neustále objavujú; nestrácajte vieru v človeka.“
Pavol VI., Posolstvo, 25. marec 1971: „…človeka, ‘na ktorého má byť všetko na zemi usmernené ako na svoj stredobod a vrchol.’“
Toto je rúhanie. Pavol VI. tu citoval herézu II. vatikánskeho koncilu.
Pavol VI., Prejav, 18. november 1971: „Počas našej návštevy Bombaja sme zdôrazňovali: ‘Človek musí stretnúť človeka.’“
Pavol VI., Audiencia, 10. január 1972: „Lebo požiadavky spravodlivosti, džentlmeni, môžu byť zhromaždené iba vo svetle pravdy, tej pravdy, ktorou je človek…“
Toto znamená, že človek je pravda.
Pavol VI., Príhovor, 11. apríl 1973: „…vždy dychtivý ochraňovať, pred čímkoľvek iným, primát človeka…“
Vo svojom príhovore k Anjel Pána, 27. januára 1974, Pavol VI. hovoril pozitívne o „…kulte človeka pre človeka.“
Pavol VI., Príhovor, 15 február 1974: „…ako Vaša Excelencia správne pripomenula – že konečným cieľom je človek…“
Pavol VI., Príhovor, 29. december 1968: „Kresťanské tajomstvo, ktoré spočíva na človeku…“
Pavol VI., Audiencia, 28. apríl 1969: „V konečnom dôsledku niet žiadnych pravých bohatstiev okrem človeka…“
Pavol VI., Príhovor k Anjel Pána, 20. júl 1969: „Dobre by sme urobili, keby sme rozjímali o človeku…“
Pavol VI., Generálna audiencia, 28. júl 1971: „Dôstojnosť človeka! Nikdy ju nebudeme schopní dostatočne oceniť a uctiť.“ [91]
Pavol VI., Prednáškový prejav, 4. september 1968: „…témy, ktoré dnes upútavajú pozornosť náboženstva, či už je katolícke alebo nekatolícke, všetky tieto sa zbiehajú z rôznych smerov k jednému stredovému, dominantnému ohnisku, menovite: človeku. ‘Podľa takmer jednomyseľného názoru veriacich i neveriacich, všetko na zemi má byť usmernené na človeka ako na svoj stredobod a vrchol.’“ [92]
Pavol VI., Posolstvo k Anjel Pána, 13. júl 1975: „…pre vedu, zo všetkých najcennejšiu, vedu o poznávaní seba samého, o uvažovaní, takmer snení o svojom vlastnom svedomí… Nech žije voľno oslobodené od iných záväzkov, ale zabraté objavovaním tajomstiev svojho vlastného života.“
Zamyslite sa nad týmto zarážajúcim posolstvom. Nehovorí, že teológia, štúdium o Bohu, je najcennejšou vedou; hovorí, že je to veda o poznávaní seba samého a o snení o svojom vlastnom svedomí. Tiež hovorí nech žije voľno (sviatočný deň) oslobodený od iných záväzkov (možno oslobodený od zúčastňovania sa omše?), sviatočný deň zabratý objavovaním tajomstiev svojho vlastného života. Inými slovami, chce sviatočný deň o človeku bez akýchkoľvek iných záväzkov. Toto je jasné uctievanie človeka.
Pavol VI., Posolstvo k Anjel Pána, 26. september 1976: „Sme v extáze obdivu ľudskej tváre…“
Pavol VI., Príhovor, 16. október 1976: „…ak je Evanjelium pre človeka, my, kresťania, sme úplne za Evanjelium.“
Všimnite si, že hovorí, že my sme za Evanjelium iba, ak je Evanjelium pre človeka.
Pavol VI., Príhovor, 4. december 1976: „…nado všetky ideologické formovania, veľkosť a dôstojnosť ľudskej osoby sa musí ukázať ako jediná hodnota, ktorá sa má presadzovať a hájiť.“ [96]
Pavol VI., Vianočné posolstvo, 25. december 1976: „Uctime si ľudstvo, padlé a hriešne…“ [97]
Pavol VI., Prejav, 10. jún 1969: „Lebo v konečnom dôsledku niet žiadnych pravých bohatstiev okrem bohatstiev človeka.“
PAVOL VI. O VIANOCIACH
Pavol VI., Generálna audiencia, 17. december 1969: „…Vianoce sú narodeninami života. Nášho života.“ [99]
Vianoce sú narodeninami Ježiša Krista. Nie sú narodeninami nášho života, lebo my nie sme Ježiš Kristus. Ale toto je to, čo Pavol VI. hlásal.
Pavol VI., Príhovor k Anjel Pána, 21. december 1974: „Veselé Vianoce vám… Je to sviatok ľudského života…“ [100]
Pavol VI., Vianočné posolstvo, 25. december 1976: „Bratia, uctime si v narodení Krista incipientný život človeka.“ [101]
Slovo incipientný znamená „začínajúci; v počiatočnej fáze.“ Takže Pavol VI. hovorí, že v narodení Krista nachádzame začínajúce štádiá života človeka. Toto opäť implikuje, že človek je Kristus.
Pavol VI., Príhovor k Anjel Pána, 18. december 1976: „Vianoce sú sviatkom ľudstva… venovaného, šťastným následkom, ucteniu si ľudskej existencie.“
PAVOL VI. HLÁSA, ŽE ČLOVEK JE BOH
Pavol VI., Posolstvo, 20. december 1968: „Žijeme v ére nádeje. Avšak je to nádej v kráľovstvo tejto zeme, nádej v ľudskú sebestačnosť.“
Podľa Pavla VI. nádej nie je v Bohu alebo Jeho kráľovstve, ale v ľudskej sebestačnosti.
Pavol VI., Generálna audiencia, 16. august 1972: „Človek je majstrom seba samého. Aj z tohto dôvodu v sebe človek odráža boží obraz; je princípom, príčinou. Je príčinou svojho konania. Slobodný je ten, kto je príčinou seba samého.“
Človek nie príčinou seba samého. Boh utvára človeka.
Pavol VI., Prejav, 12. september 1970: „…jediné slovo, ktoré vysvetľuje, že človek je sám Boh, ktorý sa stal človekom, Slovo, ktoré sa stalo telom.“
Toto jasne znamená, že človek je sám Boh, ktorý sa stal človekom, náš Pán Ježiš Kristus.
Pápež sv. Pius X., E Supremi Apostolatus (#5), 4. október 1903: „…charakteristickým znakom Antikrista, samotný človek vtrhol s nekonečnou opovážlivosťou na miesto Boha…“
Pavol VI. bol evidentný heretik a nekatolícky antipápež.
ĎALŠIE ZMENY UROBENÉ PAVLOM VI.
Pavol VI. odovzdávajúci pápežskú tiaru
13. novembra 1964 sa Pavol VI. vzdal trojkorunnej pápežskej tiary. Pavol VI. nechal tiaru vydražiť na Svetovom veľtrhu v New Yorku (New York World’s Fair). Pápežská tiara je znakom pravej pápežskej moci – tri koruny predstavujú dogmatickú, liturgickú a disciplinárnu moc pápeža. Tým, že sa jej vzdal, sa Pavol VI. symbolicky vzdal moci pápežstva (hoci sa nemal akej vzdať, keďže bol v skutočnosti antipápežom). Ale bol to symbolický čin, ako bol satanistickým infiltrátorom, ktorého celou misiou bolo pokúsiť sa zničiť Katolícku Cirkev. (Tiež si všimnite „kardinála“ Ottavianiho, o ktorom si mnohí nesprávne myslia, že bol pravým konzervatívcom, stojaceho hneď vedľa antipápeža Pavla VI., ako toto robí.)
PAVLA VI. BOLO TIEŽ MNOHOKRÁT VIDIEŤ NOSIŤ NÁPRSNÍK EFÓD, A.K.A. NÁPRSNÍK ROZHODOVANIA ŽIDOVSKÉHO VEĽKŇAZA
Pavol VI. nosiaci náprsník efód, rúcho používané slobodomurármi a židovskými veľkňazmi
Všimnite si dvanásť kameňov, ktoré predstavujú dvanásť kmeňov Izraela. Nielenže je toto náprsník židovského veľkňaza, ale podľa Encyklopédie slobodomurárstva od Mackeyho je tento efód tiež „nosený v (slobodomurárskych) amerických kapitulách Kráľovskej klenby veľkňazom ako oficiálna súčasť jeho oficiálnych ornamentov.“ Efód bolo rúcho, ktoré bolo nosené Kajfášom, veľkňazom židovského náboženstva, ktorý prikázal vydať nášho Pána Ježiša Krista na smrť ukrižovaním.
Antipápež Pavol VI. nosil náprsník efód, a.k.a. náprsník rozhodovania veľkňaza, mnohokrát. Boh umožňuje, aby sa ukázali veci ako tieto, aby ľuďom ukázal, že títo ľudia sú infiltrátori a nepriatelia Katolíckej Cirkvi.
Okrem všetkých heréz, ktoré sme prebrali v prejavoch Pavla VI., on bol človekom, ktorý autoritatívne zaimplementoval falošný Druhý vatikánsky koncil, katolícku omšu premenil na protestantský obrad a zmenil rítus úplne každej sviatosti. Zmenil matériu alebo formu Eucharistie, posledného pomazania, sviatosti kňazstva a birmovania. Pavol VI. chcel vydať Krista na smrť v omši (jej odstránením a jej nahradením falzifikátom) a chcel usmrtiť Jeho Katolícku Cirkev pokúšaním sa úplne zmeniť Cirkev.
V rozmedzí dvoch rokov od uzavretia II. vatikánskeho koncilu Pavol VI. odstránil zoznam zakázaných kníh, rozhodnutie, ktoré jeden komentátor právom nazval „nepochopiteľné“.
Ďalšia fotografia Pavla VI. nosiaceho náprsník efód
Pavol VI. potom zrušil prísahu proti modernizmu; v dobe, kedy modernizmus prekvital ako nikdy predtým. 21. novembra 1970 Pavol VI. tiež vylúčil všetkých kardinálov s vekom nad 80 zo zúčastňovania sa v pápežských voľbách. Pavol VI. zrušil pápežský dvor, rozpustil Čestnú stráž a palestínske stráže. Pavol VI. zrušil obrad tonzúry, všetky štyri nižšie rády a hodnosť subdiakonátu.
„Pavol VI. vrátil moslimom vlajku Lepanta. História vlajky bola úctyhodná. Počas veľkej námornej bitky v r. 1571 bola vzatá od tureckého admirála. Zatiaľ čo sa pápež sv. Pius V. postil a modlil Ruženec, počtom prevyšovaná kresťanská flotila porazila omnoho väčšie moslimské loďstvo, takto zachraňujúc kresťanstvo pred nevercom. Na počesť tohto zázračného víťazstva ustanovil Pius V. Sviatok našej Panej Najsvätejšieho Ruženca na pripomienku jej príhovoru. Pavol VI. jedným dramatickým činom odvrhol nielen pozoruhodné kresťanské víťazstvo, ale aj modlitby a obety veľkého pápeža a svätca.“
Za Pavla VI. bola zreformovaná Svätá Stolica (Sanctum Officium): jej prvoradou úlohou bol teraz výskum, nie obraňovanie katolíckej viery. Podľa tých, ktorí si pozreli film návštevy Pavla VI. do Fatimy, nepomodlil sa jediné Zdravasʼ Mária.
V r. 1969 Pavol VI. odstránil štyridsať svätých z oficiálneho liturgického kalendára.
Pavol VI. odstránil slávnostné exorcizmy z krstného obradu. Na miesto slávnostných exorcizmov dosadil voliteľnú modlitbu, ktorá robí len letmú zmienku o bojovaní s diablom.
Ďalší jasná fotografia Pavla VI. nosiaceho náprsník efód
Pavol VI. vyhovel viac než 32 000 žiadostiam kňazov, ktorí žiadali, aby boli oslobodení zo svojich sľubov a aby sa vrátili k laickému stavu – najväčší exodus z kňazstva od protestantskej revolúcie.
Katastrofický vplyv Pavla VI. bol viditeľný okamžite. Napríklad v Holandsku sa v r. 1970 neuchádzal o prijatie do kňazstva ani jediný kandidát a v priebehu 12 mesiacov tam bol každý seminár zatvorený. Duchovná skaza bola všade; nespočetné milióny opustili Cirkev; nespočetne mnoho ďalších prestalo praktizovať svoju vieru a spovedať sa zo svojich hriechov.
A kým bol Pavol VI. príčinou tejto neochabujúcej katastrofy a duchovnej skazy, vypočítavo od seba odviedol pozornosť ako prešibaný had, ktorým bol. Vo svojom snáď najvychýrenejšom citovanom vyjadrení poznamenal, že satanov dym prenikol do Chrámu Božieho.
Pavol VI., Homília, 29. jún 1972: „Cez nejakú trhlinu prenikol satanov dym do Chrámu Božieho…“ [117]
Keď Pavol VI. urobil toto vyjadrenie, všetci sa pozreli na kardinálov, biskupov a kňazov, aby objavili, kde by tento satanov dym mohol byť. Pozreli sa na každého okrem človeka, ktorý urobil toto vyjadrenie. Avšak Pavol VI. bol v skutočnosti dymom satana a toto vyjadrenie urobil, aby od seba odvrátil ľudí; a v tomto bol úspešný. Ale čo je azda najhrozivejšie je, že chýrny výrok Pavla VI. je v podstate priamou narážkou na Apokalypsu 9:1-3.
Apokalypsa 9:1-2 – „A dostala kľúč od studne priepasti. A otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil dym ako dym veľkej pece…“
V Apokalypse 9 vidíme priamu zmienku o satanovom dyme a o niekom, komu sú dané kľúče uvoľniť ho. Antipápež Pavol VI. nemal kľúče Petra, ale bol mu daný kľúč od studne priepasti. On bol ten, ktorý priniesol dym satana z veľkej pece; ako hovorí: z nejakej trhliny.
Jean Guitton, dôverný priateľ Pavla VI., vyrozprával, čo Pavol VI. povedal na záverečnom zasadaní II. vatikánskeho koncilu: „Bolo záverečné zasadanie koncilu,“ Guitton napísal, „najpodstatnejšie, na ktorom mal Pavol VI. uvaliť učenia koncilu na celé ľudstvo. V ten deň mi to oznámil týmito slovami: ‘Idem zatrúbiť na sedem poľníc Apokalypsy.’“ [118]
Pavol VI., Príhovor Lombardskému semináru, 7. december 1968: „Cirkev sa nachádza v hodine nepokoja, sebakritiky, človek by mohol povedať, dokonca až sebadeštrukcie… Cirkev zraňuje samú seba.“ [119]
Tu sa Pavol VI. opäť vysmieva z ľudí. Hovorí, že Cirkev je v „sebadeštrukcii“ a „zraňuje samú seba.“ Hovorí znova o sebe, lebo on bol ten snažiaci sa ju zničiť a zraniť pri každej príležitosti!
PAVOL VI. O „MÁGII“
The Oxford Illustrated Dictionary definuje mágiu ako: „Predstierané umenie ovplyvňovať udalosti okultným ovládaním prírody alebo duchov, čarodejníctvo…“ [120]
Katolíci majú zakázané praktizovať mágiu. Pavol VI. však často hovoril o mágii.
Pavol VI., Homília, 12. november 1972: „Odkiaľ sa berie táto vnútorná mágia, ktorá zaháňa strach…“ [121]
Pavol VI., Generálna audiencia, 30. december 1970: „…neviditeľná, ale nezdolateľná mágia prívalu verejnej mienky…“ [122]
Pavol VI., Posolstvo, 1. január 1975: „Zmierenie! (…) Či by si toto magické slovo nemohlo nájsť miesto v slovníku vašich nádejí…“ [123]
Pavol VI., Homília, 11. máj 1975: „Vy, umelci divadla a kina… ktorí ovládate magické umenie vyjadrovať hlasom a hudbou… skutočnú scénu udalosti…“ [124]
Pavol VI., Prejav, 18. máj 1969: „Všetko sa pretvára pod magickým vplyvom vedy…“ [125]
Pavol VI., Posolstvo brazílskemu národu, Február 1972: „Služba: magické slovo, ktoré podnecuje k činom…“ [126]
Pavol VI., Príhovor, 23. jún 1973: „…náboženský základ vyzerá, že stratil tak veľa zo svojej magickej sily inšpirácie?“ [127]
Prečo Pavol VI. tak veľa hovoril o mágii? Podľa nášho názoru to bolo práve preto, lebo vedel, že to bola čierna mágia, ktorá umožnila jemu, satanistickému infiltrátorovi, ošialiť svet, žeby si myslel, že je pápežom, aby potom mohol zničiť omšu a takmer celú Katolícku Cirkev. Vedel, že to bola jeho čierna mágia, ktorá mu umožnila, že mu prešlo zmenenie obradu každej sviatosti a vnútenie svojho nového druhovatikánskeho náboženstva svetu.
PAVOL VI. PRIZNAL, ŽE JEHO CIRKEV JE NEVIESTKA BABYLONSKÁ
V Apokalypse, kapitolách 17 a 18, je predpovedané, že v posledných dňoch povstane z mesta siedmich vrchov, ktorým je Rím, neviestka. Táto smilnica bude šliapať po krvi mučeníkov a svätých. Táto neviestka je jasne postavená do protikladu k nepoškvrnenej neveste Kristovej, Katolíckej Cirkvi. Inými slovami, neviestka babylonská bude falošnou cirkvou z Ríma, ktorá sa objaví v posledných dňoch. Ku koncu tejto knihy predkladáme dôkazy o tom, že babylonskou neviestkou je sekta II. vatikánskeho koncilu, falošná nevesta, ktorá sa vynára v Ríme v posledných dňoch, aby zviedla katolíckych veriacich.
Vo svojom zjavení v La Salette vo Francúzsku 19. septembra 1846 blahoslavená Matka predpovedala: „Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista… Cirkev bude v zatmení.“
V nasledujúcom citáte antipápež Pavol VI. v podstate priznáva, že jeho nová cirkev je touto falošnou cirkvou, keď priznáva, že jeho „Cirkev“ odvrhla svoj odpor voči svetu, ktorý charakterizuje pravú Cirkev.
Pavol VI., Generálna audiencia, 1. októbra 1969: „Na druhej strane, ona [Cirkev] sa tiež snaží prispôsobiť spôsobom a zvykom sveta; odkladá svoj osobitý sakrálny odev, lebo sa chce cítiť ľudskejšie a pozemskejšie. (…)
Má tendenciu nechať sa pohltiť spoločenským a svetským milieu. Takmer sa jej zmocnila ľudská úcta pri pomyslení na to, že je nejakým spôsobom odlišná a viazaná mať spôsob myslenia a života, ktorý nie je tým sveta. Podstupuje zmeny a degradácie sveta s konformistickým, takmer avantgardným zápalom.“
Pavol VI. tu priznáva, že podruhovatikánska cirkev je falošná cirkev, ktorá sa adaptovala svetu a so zápalom si osvojila svetácke spôsoby. Toto je ohromujúce doznanie od Pavla VI. Toľkými mnohými slovami priznáva, že podruhovatikánska cirkev je babylonská neviestka.
Keď si spojíme skutočnosť, že Pavol VI. často nosil židovský efód, so všetkými jeho ďalšími systematickými pokusmi zničiť celú katolícku Tradíciu, máme presvedčivé dôkazy, že bol satanským židovským infiltrátorom.
Predkovia Pavla VI. boli v skutočnosti židovského pôvodu. Jeho skutočné meno bolo Giovanni Montini. Rod Montiniovcov je uvedený v Zlatej knihe talianskej šľachty (Zlatej knihe talianskeho šľachtického dedičstva) (1962 – 1964, s. 994): „Vetva… šľachtického rodu z Brescie… odkiaľ pochádza ich šľachtický erb a ktorý uznáva za svoj istý kmeň a istého zakladateľa Bartolomeja (Bartolina) de Benedictis, ktorý povedal, že Montini bol hebrejského pôvodu.“
Ďalší obrázok antipápeža Pavla VI. nosiaceho náprsník rozhodovania židovského veľkňaza
Dokázali sme, že Pavol VI. bol totálny odpadlík, ktorý veril, že falošné náboženstvá sú pravé, že heréza a schizma sú v poriadku a že schizmatici by nemali byť obrátení, aby sme vymenovali aspoň niektoré.
Ak akceptujete II. vatikánsky koncil alebo novú omšu alebo nové sakramentálne obrady – v skratke, ak akceptujete druhovatikánske náboženstvo – toto je človek, ktorého náboženstvo nasledujete, evidentne heretického infiltrátora, ktorého celou úlohou bolo pokúsiť sa prevrátiť a zničiť z katolíckej viery tak veľa, ako sa len dalo.
Katolíci nesmú mať žiadnu účasť na novej omši antipápeža Pavla VI. (novus ordo) a musia úplne odmietnuť II. vatikánsky koncil a nové sakramentálne obrady. Katolíci musia úplne odmietnuť antipápeža Pavla VI. ako nekatolíckeho antipápeža, ktorým bol. Katolíci musia odmietnuť a nepodporovať akúkoľvek skupinu, ktorá uznáva tohto odpadlíka za platného pápeža alebo ktorá akceptuje novú omšu alebo II. vatikánsky koncil alebo nové sakramentálne obrady Pavla VI.
PODPIS ANTIPÁPEŽA PAVLA VI. OBSAHUJÚCI TRI ŠESTKY
Tu je obrázok podpisu antipápeža Pavla VI. Ak ho otočíte hore nohami, uvidíte, že tam sú tri jasné šestky. Na zábere nižšie je jeho meno otočené hore nohami zblízka. Tri šestky sú jasne zreteľné. Pokiaľ vieme, podpis Pavla VI. vždy vyzeral takto.
